Denníček z Kansaja, deň ôsmy (ninjatown)

...tentokrát myslím skutočných nindžov, nie akože som niečo preskočila a pripadala si ako Bruce Lee, ale naozajstnú, autentickú, historicky doloženú dedinu nindžov.

Ale vážne. Fakt vážne. Dedina Iga, teda v podstate mesto Ueno, na ktorého území sa dedina Iga v minulosti nachádzala, bola dlhé storočia baštou a domovom nindžovského klanu Iga. Je tiež rodiskom najslávnejšieho nindžu vôbec – pána menom Hanzó Hattori, ktorý pomohol Iejasovi Tokugawovi nastoliť nový šógunát a voviezť Japonsko do obdobia Edo.

K tomuto len zaujímavosť, ktorú som sa dozvedela teraz, keď som si čítala článok. V období Edo pracovali nindžovia z klanu Iga ako stráže na edskom hrade (dnešná Imperiálna rezidencia v Tokiu, o ktorej som písala). Preto sa dnes jedna z jej brán volá Hanzómon (doslova Hanzóova brána). Podľa brány bola tiež pomenovaná linka metra, bežiaca práve popod celý komplex – linka Hanzómon. Cool.

Späť k Uenu. Okrem iného sa pyšní ešte aj hradom, ktorý je v podstate len taká osamotená vežička na kopci, ale na japonské štandardy to stačí. Údajne sa tam tiež narodil najvýznamnejší básnik haiku Bašó Macuo, ktorého rodný dom asi schovali už spomínaní nindžovia, pretože sme ho nenašli (a verte mi, v meste veľkosti Uena sa stratiť nedá).

Hrad jak delo

Najväčším pútačom a zároveň dôvodom, prečo sme tam vlastne šli, je ale starý zrekonštruovaný dom/pevnosť/brloh, v ktorom kedysi nindžovia nindžovali. Je to na prvý pohľad jednoposchodová stavba, ale v skutočnosti má tri podlažia, žiadne viditeľné schody a schováva viac zbraní ako pravdepodobne celá Slovenská republika. Tu vám vysvetlia, ako si nindžovia žili, ako nindžovali a že mali v podstate nindžovanie zakázané, pokiaľ sa nešlo na vojnu alebo im nešlo o krk. Súčasťou prehliadky je samozrejme ukážka všetkých tých tajných dverí v stenách a rebríkov z políc a dierok, odkiaľ sa najlepšie špicľovalo.

Pozrite na ten krásny domček, kde určite žijú babička a deduško, chudobní starí roľníci (rovno vedľa hradu)

Chcela som vám odfotiť pána nindžu, ale keď som sa potom dívala na fotky, všetky sú prázdne :(

Vo vedľajšej budove sa potom nachádza malé múzeum, kde sa môžete dozvedieť veľa zaujímavých vecí. Napríklad:

Dnes som vážila kufor domov a zo srandy som stúpila na váhu. Haha. Hahahahaha...:'(

A čerešničkou na torte je nindža show, kde vám ukážu, aký ste malí a krehkí a jednoducho usmrtiteľní.

Toto konkrétne boli ostré, ale pri ukážke vrhali aj gumové a verte mi, kto vie, tak na tom nezáleží

Elfovia z Pána prsteňov by mali upgradovať

Toto bol krásny záver pekného výletu. Odhliadnuc od toho, že sme sa tam zviezli prakticky na čierno a potom to museli vybavovať na okienku ako priemerní turisti (kto, prosím vás, kto, mohol došľaka vedieť, že na jeden úsek cesty (rovnakou spoločnosťou) si je nutné kúpiť papierový lístok, pretože neakceptuje bezkontaktné karty) sa už ten deň nič prevratné nestalo. Z Uena sme sa odviezli do Nagoye a odtiaľ nás nočný autobus dopravil o pol šiestej ráno späť do Tokia.