Denníček z Kansaja, deň šiesty (bambus nad zlato)

Druhý deň v Kjóte sme si to hneď z rána namierili na hrad Nidžó, kde za starých dobrých časov občas strašil šógun. Žiadny poriadny Európan by to ale nikdy hradom nenazval. Je na rovinke, jednoposchodový, žiadne diery na delá ani draci v katakombách (a žiadne katakomby, už keď sme pri tom) a vôbec si myslím, že stredne silný nindža klan by im to za chvíľu vyprášil.

Nidžó má širokú záhradu a budovu so zachovanými maľovanými posuvnými dverami a na nich viac pozlátka ako sa patrí.

Kým sa spýtate - netuším, čo je tá slamená vec napravo

Anyway, to som si myslela, kým sme neprišli do Kinkakudži - Zlatého pavilónu. Predstavte si tortu - čisté piškótové cesto - na ktoré rozlejete citrónovú polevu. Alebo, ak ste ako ja, tú scénu z Game of Thrones, kedy Vyseriovi vyklopí Kahl Drogo na hlavu kýbel roztaveného zlata. Tak nejako to vyzerá.

Potom sme videli ešte nejaké chrámy, nevideli sme miniatúru pútnej cesty po 88. chrámoch, pretože bola kdesi na kopci a presunuli sme sa do svätyne Kitano tenman.

 

Veľmi známa zenová záhrada v chráme Rjóan

Menej známa, krajšia zenová záhrada v chráme Ninna

Dávno pradávno v období Heian (8.-12. storočie), žil raz jeden slivky milujúci pán menom Sugawara no Mičizane. Keďže to bol dobre narodený pán, poet a milión iných vecí, hlásil sa o pozíciu jedného z najvyšších ministrov. Na rovnaký flek si ale brúsil zuby celý klan Fudžiwarov a keď sa im nepodarilo vyradiť ho z hry férovo, nasadili naňho obvinenie zo špicľovania, z putia kiklov a všeobecného záporáčenia a nechali ho vyhnať na Kjúšú, kde on za nejaký čas zomrel. Potom nastal mor. Potom sucho. Princovia poumierali jeden po druhom. Do cisárskeho paláca udrel niekoľkokrát blesk do rovnakého miesta. Potom prišla potopa. Potom imperátor usúdil, že to spravili s tým Mičim blbo, nechal mu postaviť svätyňu, navrátil mu jeho hodnosti a pridal božský status a odvtedy nám panuje pod menom Tendžin. Je to boh učenia a kaligrafie a jeho svätyňa je plná študentov, zvlášť pred skúškovým.

Strážny býk vôbec nie ej bežný. Aj ja chcem strážneho býka

Na záver dňa sme ešte navštívili Arašijamu - okrajovú štvrť Kjóta, v ktorej je toho hodne, ale nás zaujímal len pekný starý most a bambusový les, ktorý bol lepší než všetky tie zlaté torty predtým.

Most Togecu, osobne až tak nadšená nie som