Denníček z Kansaja, deň tretí (rozkvitnuté slivky)

 Cestovať v tomto čase má svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane máte obvykle tourist spot celý pre seba (s povinnou výnimkou čínskej rodiny), na strane druhej je teraz zima, všetko zatvára o štvrtej poobede a flóra je tak nejako dead. Najbližšie budú kvitnúť sakury, ale to až zhruba za mesiac a vtedy začne naozajstný prílev turistov, takže na to sa všetci spoliehajú a vysádzajú ich všade, kam sa zmestia. Na teraz kvitnúce slivky nezostáva tým pádom flek a skoro ich nevidno.

Ósaka je ale iná. V Ósake sa veci proste robia opačne, aj po schodoch sa chodí opačne, aj záhradníči sa očividne opačne, lebo pri hrade je obrovská záhrada plná sliviek (a povinnej čínskej rodiny). Samotný hrad až také terno nie je, ale vyšli sme zlým východom, takže sme si ho obišli a má peknú priekopu (chvalabohu bez povinnej čínskej rodiny).

Povinný mascot. Na túto stránku kliknite a kochajte sa

Okrem toho má Ósaka ešte aj Cútenkaku, čo je veža, na ktorej je zaujímavé len to, že ju navrhol rovnaký pán ako Tokyo tower (pán tiež nemá veľa fantázie, lebo vyzerajú akoby navrhol len jednu). Pod Cútenkaku sa ale nachádza stádo obchodíkov a reštaurácií, do jednej z ktorých sme si boli sadnúť na miestnu špecialitu - okonomijaki. Ak neviete, s čím máte tú česť, tak gúglite, ale garantujem vám, že the real thing je stokrát úžasnejší a mňami, než čo vám to tvrdí.

 

Cútenkaku

Okonomimňami

Kúsok sme sa prešli k svätými Šitennó, ale chceli od nás peniaze a nevyzeralo to, že by to za nich stálo. Tak sme popošli ďalej, kúpili si za päť grošov krásne klasické paličky na jedenie a zviezli sa mestskou električkou k svätými Sumijoši, za ktorú nič nechceli, ale ktorá stála za štipendium. Taký nádherný záhrado-park a obrovský červený most!

Strážna líška

Za chvíľu nás ale odtiaľ vyhnali, pretože hrozila tma, tak sme sa pohli do centra mesta, kde je slávna ulica Dontonbori, ktorá je plná jedla a oblečenia. Tam sme sa chvíľu poflakovali a dúfali, že začne niečo magické, ale začalo akurát tak pršať, tak sme to pre ten deň zabalili.

Ulica Dontonbori je lemovaná reštauráciami, ktoré takto pekne ukazujú, čo dobré varia. Cítim, že niektoré z nich nie sú úplne úprimné

K večeři Fugu
a ráno ještě naživu
- básnik Buson

Kóbe beef. Múúú