Dni sa krátia, počasie sa zhoršuje, domáce úlohy sa kopia, počet vecí, ktoré sme mali napísať a odovzdať včera sa zvyšuje a v skratke, išli sme do Disneylandu.
Pôvodne sme sa chceli ísť pozrieť do národného parku Nikkó, ale zistili sme, že momidži (jesenne sfarbené javorové listy, ktoré sú v Japonsku pre jeseň to, čo pre jar sakury) budú byť bývať vidno až asi za mesiac, takže sme cestu odložili. Boli sme ale už tak pekne sformované, mentálne aj monetárne pripravené, mali sme dokonca založenú vlastnú chatovú skupinu na Line, že som povedala: "Nie! Príde deň, kedy budeme zodpovednými študentkami a využijeme nečakané voľno, aby sme dohnali prácu. Ale to nie je tento deň! Tento deň sa budeme flákať! Tento deň budeme jazdiť na koníkoch! A užijeme si to!". (V praxi toto ešte úplne neviem povedať dobre po japonsky, tak to vyzeralo skôr: "Hej, hej, Disneyland, vieš? Moc cool, moc koníky, poďme!".) A tak sme šli.
Japonský Disneyland sa nachádza vo vedľajšej prefektúre Čiba, ale po niekoľkých týždňoch v Tokiu zistíte, že skoro všetko v Japonsku je vlastne Tokio, aj hora Fudži je vlastne Tokio, pretože na ňu z Tokia vidno, Tokio je tak obrovské, že susedí úplne so všetkým, a preto to všetko je vlastne tiež Tokio a vlastne taká Čína, to je tiež v podstate akoby si menhirom dohodil, a preto je to tiež analogicky Tokio. (Olomoucký japončinári, tešte sa, podľa tejto logiky ste tiež Tokio.) Stanica Tokio (neviem podľa čoho pomenovaná), na ktorej sme presadali na regionálny vlak, je tak obrovská, že sme medzi jednotlivými linkami išli asi 2 kilometre a cez 4 chodiace pásy.
Do Disneylandu sme ale nakoniec došli a prekvapivo...vyzeral ako Disneyland. Čakala som akosi, že bude trochu pojapončený, čačaný, farebný, plný mašličiek a srdiečok a potom som si uvedomila, že to je vlastne definícia Diasneylandu kdekoľvek. Bola to úplne presná kópia toho amerického, počínajúc atrakciami na rovnakých miestach a s rovnakými čakacími dobami, končiac interiérom reštaurácií a obsahu oleja podávaných jedál. Ale predsa len, sme v Japonsku, preto detaily. Ach, tie detaily!
 |
| Logo |
 |
| Moči (sladké, dobré, ryžovo múkové) plnené tu pudingom (videli sme aj ankové), Toy story |
Ľutujem jedine, že tu ešte nie je úplne vychytaná služba Fastpass (pre naznalých: u niektorých atrakcií si môžete so vstupenkou ísť vystaviť Fastapass, ktorý vám určí konkrétne časové okienko, kedy sa máte dostaviť a vtedy môžete preskočiť čakajúci zástup a ísť priamo dovnútra. Až po využití prvého si môžete dať vystaviť ďalší. Vhodné najmä pri atrakciách, ktoré majú dlhé fronty – kým nastane váš Čas, často stihnete 2-3 menej populárne atrakcie). Do parku sme prišli niekedy tesne po 11tej a ja som skúsene hneď zamierila k horskej dráhe Space mountain, ale už vtedy sa vydávali FP na okno 15.00-16.00, čo v praxi znamenalo, že kým sme využili tento, na ostatné atrakcie boli už všetky FP na ten deň vyminuté.
 |
| Galaktická pizza je dobrá na žiaľ |
A pretože má Dinsey od minulého roka aj krásnu bielovlasú princeznú, povedala som si, že tam budem patriť ešte viac. Nahodila som na seba bledomodré tričko, zaplietla som si vlasy na bok, šupla zmrazovací kanón do rukávu a voilá! Vyzerala som úplne ako obvykle a nikto si nič nevšimol......
.........
........
.......neviem, čo som čakala, ale, pffff, aj tak mi na tom vôbec nezáležalo. Meh, princezné, kto by to chcel...
(Nabudúce vezmem ten kanón a to sa potom uvidí, kto si nevšimne....)
Anyway. Japonský Disneyland má jeden vylepšovák – park je otvorený ešte asi hodinu a pol po konečnom ohňostroji. Vtedy ale už väčšina ľudí ide domov, takže čakacie fronty sú zrazu nič a vedieť to skôr, naplánovali by sme si tú cestu trochu inak, ale čo už. Navyše si to treba vyhliadnuť – pri príležitosti Halloweenu bola ešte po ohňostroji show, na ktorej zostalo hodne ľudí, ktorí sa ale hneď po jej skončení nahrnuli späť na tie veľké atrakcie a znova vytvorili čakacie fronty 110 minút. Pre budúcnosť ale vieme.
A nakoniec – výzdoba. Bavila som sa s jednou Japonskou pred nejakým časom a bolo mi povedané, že halloweensky Disneyland je nádherný. Bolo mi povedané správne.
Len ohňostroj bol nejaký špeciálny a vôbec nebol taký pekný ako obvykle, ale bol sprievod a všetko chutilo mierne ako tekvica a bola mašľa, ktorá je skoro väčšia ako moja hlava.
 |
| Na záver nová telekomunikačná princezná Docomo |
 |
| V Japonsku sa totiž také veci nosia a nikto sa na vás divne nedíva. Váži to tak kilo |
