Dnes nám v Nare svitlo krásne slnečné ráno, takže
sme sa samozrejme hneď zbalili a odišli z nej preč. Tomu ale predchádzalo
adventure ako z románu - prespávali sme totiž na intráku u kamarátky a v
Japonsku sa na takéto veci dívajú kolejbáby s rovnakou dávkou nechuti a
nedokafeinovanej zloby ako v Olomouci. No a ako to už tak u týchto
dobrodružstiev chodí, práve dnes sa rozhodli pozerať celé ráno televíziu.
Najprv sme tajne dúfali, že dopozerajú ranné
anime a zalezú naspäť do svojho kolejbábobrlohu, ale žiadne také šťastie my
nemáme, takže si tam pokojne hoveli až do nekonečna. My sme ale už strašne
potrebovali vypadnúť, preto sme urobili to, čo každí správni akční hrdinovia -
nindža-vyskočili sme z balkónu (na prízemí) a prekotrmelcovali sme to tie tri
metre na cestu a tvárili sa pri tom nezadychčane. Už konečne chápem, čo je tak
cool na vykrádaní sa z babských intrákov.
Dobrodružstvo zďaleka neskončilo ani keď sme s
veľkým meškaním konečne sadli do vlaku. V stanici v Ósake nám totiž bolo
povedané, že linka, na ktorú chceme prestúpiť, neexistuje a máme ísť inou. To
človeka trochu rozhodí, takže sme pre istotu nasadli na zlý vlak. Na druhú
stranu, dnes sme nečakane navštívili Kóbe!
Nakoniec sme sa ale dopracovali do Himedži, kde
nás čakal obrovský hrad a jeho krásna záhrada. Hrad je považovaný za najkrajší
v Japonsku a na rozdiel od tých ostatných sa netopí v mori panelákov. Je tiež
práve pred koncom rekonštrukcie, takže sa nedá vliezť dovnútra. Japonské hrady
bývajú ale zvnútra aj tak o ničom. Záhrada bola japonská, nádherná, plná
jazierok a dúhových koi kapríkov a keby nebola taká kosa, boli by sme tam až
kým by nás nevyhodili. Kosa ale bola, preto sme to zabalili a išli späť do
Ósaky, kde spíme. Ale o nej viac zajtra.
 |
| Princezná Sen hrá karutu so svojou služobníčkou (umelé ale presvedčivé) |
 |
| Samozrejme, že má maskota! (volá sa Širomaruhime) |
 |
| Záhrada pri hrade Kókoen |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára