Denníček z Kansaja, deň piaty (každý môže byť geiša)

Vlastne som vám ani nespomínala, ako krásne si tu v Kansaji bývam. Keďže za hotel chcú neskutočné prachy, otravujeme na týždeň spolužiačku z Olomouca, ktorá býva v Ósake. Má taký krásny byt rovno na linke Hankjú, ktorou sa dá dostať do Kjóta za pol hodinu a menej peňazí, ako stojí moja cesta do školy v Tokiu.

Do toho Kjóta sme aj naozaj za pol hodinu prišli a hodilo nás to rovno do stredu štvrte Gion. V dávnych dobách tam vychovávali geiše, dnes už je to ale len pomerne predražené turistické centrum.

 

Gion je...nie veľmi impozantný...

V jej bezprostrednom okolí nájde človek viac chrámov a svätýň ako je zdravé vidieť, ale my sme japončinári, takže sme vliezli všade. Pre vaše psychické pohodlie ale vypichnem len tie najzaujímavejšie.

Svätyňa Heian má napríklad tú najväčšiu a najoražovejšiu torii bránu, akú som kedy videla. Tiež má jednu z najkrajších záhrad v Kjóte, do ktorej sme samozrejme zabudli ísť, takže budete musieť veriť Tripadvisoru.

 

Pozrite sa poriadne, aké malé sú tie autíčka

Len tak sme sa prechádzali k ďalšej destinácii, keď sme náhodou narazili na chrám Kódai, ktorý mal naozaj nádhernú záhradu, obrovskú sochu sediaceho Budhu vedľa seba a zelený bambusový les.

Odtiaľ sme sa pohli zas k nášmu pôvodnému cieľu - chrámu Kijomizu. Ten je postavený na vysokom kopci a ako v jednom z mála (snáď dokonca jedinom) je zdola vidno celú konštrukciu jeho podporných pilierov. V areáli sa tiež nachádza malá svätyňka zasvätená božstvu Ókuninuši, čo je strašne mega cool týpek-zombie z mytológie. Odporúčam vygúgliť. V tejto svätými sú aj dva kamene, medzi ktorými ak zvládnete prejsť so zatvorenými očami, znamená to, že vaša láska je pravá. Asi ak sa nepodarí, tak bude ľavá alebo čosi, logika tohto mi uniká.

 

Kijomizudera

Toto je oštep niekoho slávneho, celý z ocele alebo niečoho podobne neprakticky ťažkého

Ókuninuši no mikoto - takže, Óki (budem mu tak hovoriť) legendárne pomohol bezbrannému zajacovi a zajac sa za neho prihovoril princezne, ktorú si Óki chcel vziať. To naštvalo jeho 79 bratov, tí ho nechali zabiť. Nejaké božstvo sa nad ním zľutovalo a priviedlo ho naspäť, potom sa to zopakovalo, potom si vzal princeznú, išiel sa prejsť do podsvetia, zamiloval sa do dcéry boha podsvetia, priviazal zaťa za vlasy o stĺpy jeho paláca a zdrhol s ňou. Hovorím, že je to strašne mega cool týpek-zombie!

Samotný vnútorný chrám Kijomizu

Ulica vedúca dolu z Kijomizi je plná drahých obchodíkov, ochutnávok zadarmo a dievčat, ktoré si na deň prenajmú kimono a cárujú sa v ňom plnými ulicami, aby ich bolo vidno. Osobne si myslím, že to síce vyzerá pekne, ale je to predražené a zavadzia to. V kimone totiž nie je na výber - cupitať musíte a v takýchto uličkách akurát blokujete dopravu.

 

Toto sú jediné naozajstné geiše, ktoré sme stretli

A toto je slávne kjótske moči, jemné a lahodné (s banánovou príchuťou)

Posledná zastávka prvého dňa v Kjóte bola Ginkakudži - Strieborný pavilón, ktorý bol postavený, aby konkuroval Zlatému pavilónu, ale v polke stavby im došli prachy, takže je strieborný len v mene. Úprimne je na ňom krajšia záhrada a jazero, nad ktorým sa to úsporné staveníčko týči.

Nestrieborný pavilón

Mufasa?