Denníček z Kansaja, deň prvý (Oh deer!)

V meste Nara nám svitlo krásne slnečné ráno. Vlastne nie, nesvitlo vôbec nič, lebo slnko dnes nevyšlo spoza oblakov. A oblaky sa tešili tým, že dnes neprestajne pršali ako o závod. A aby sme to nemali príliš jednoduché, o šiestej ráno sa na nás vybodla Anina (spolucestujúcej) kamarátka, ktorá si nás mala prísť vyzdvihnúť a dopraviť nás ku sebe, aby sme si mohli zložiť veci.

Prší, prší, len sa leje, nezatváraj chrám nám dvere (lebo sme mokré a je nám zima, prosím, prosím)

Možno vás to prekvapí, ale o šiestej ráno v daždi mimo turistickej sezóny nie je ani v Japonsku otvorené okrem nápojových automatov nič. Po nejakom hľadaní sme ale kdesi vyhrabali reťazovú hamburgerovňu, ktorá si to očividne smutne vliekla celú noc a Ana si dala kávu, aby sme mali dôvod stráviť pár hodín v teple. Neboli sme jediné.

Okolo deviatej mali už pomaly začať otvárať všetky chrámy, kvôli ktorým sme prišli, takže sme sa vydali tým smerom. Na susednej stanici sme si nechali veci a vydali sa pozrieť priľahlý chrám Kófuku s krásnou päťstupňovou pagodou. Tam sa ozvala kamarátka, že sa predsa len zobudila a prišla nám naproti. Bagáž sme teda po pol hodine vybrali zo skrinky a išli nachvíľu uschnúť ku nej domov. Našťastie je to mesto malinké, takže aj s veľkým oneskorením sme stihli všetko.

Brána z koreňov v svätyni Kasuga

A vstup do tej istej svätyne lemovaný lampášmi

Nara bola kedysi dávno pradávno prvým hlavným mestom Japonska. Ako to tak býva, takéto srandy priťahujú množstvo veriacich a tí zas priťahujú spústu drevených staveníčok, pagod a mnohometrové sochy Budhu. Nehovorte mi, že vy si na cesty balíte niečo iné.

Chrám Tódai, kde schovávajú spomínaného veľkého Budhu

Oproti povedzme Kjótu má Nara tiež tú výhodu, že stihla zhorieť než sa mala šancu rozrásť, takže to, čo zostalo, je pekne koncentrované v nádhernom parku plnom jazierok a prastarého lesa. Ešte zaujímavejšie je snáď ale mnohopočetné stádo domestikovaných jelenčekov, ktoré prichádza v japonských veľkostiach a s japonskou tendenciou klaňania sa, keď im dáte napapať. Sú navyše úplne krotké a fluffy a tak naučené, že ľudia sú kŕmitká, že pokiaľ pre nich náhodou nič nemáte, ich záujem klesne hlboko pod bod mrazu. Ale sú fluffy a nám to stačí.

Bol celé mokré, chúdence. Anu trápilo celý deň, či môžu jelene prechladnúť

Rodinné foto. Ja si ani nerobím srandu, ani nie sú z plastu. Oni tam len tak stále stoja naaranžovaní

Chrámy boli inak tiež veľmi pekné, len cez dážď to celé nevyznelo tak impozantne. Tiež sa kvôli nemu zrušil festival šuni'e, pri ktorom mnísi zbesile behajú okolo veľmi dreveného chrámu s veľmi zapálenými pochodňami a dúfajú, že si to celé nepodpália nad hlavami (a každý rok podpália). Aspoň tak ale nechodia okolo samotného storočného chrámu, ale okolo pripraveného konštruktu.

Dnes spíme už u spomínanej kamarátky a zajtra bude hrad.