Denník z Japonska: Denníček z Kjšú vol. 5 (letná dovolenka na konci decembra)

27.12.2014 (sobota)

Rozmýšľala som, že tento príspevok pomenujem "schody - môj odveký nepriateľ", pretože sme ich dnes vyšli a zišli naozaj požehnane, ale najväčší dojem vo mne zanechalo more a palmy.

Mesto Mijazaki leží na juhovýchode Kjúšú a je skoro po celý rok obľúbenou destináciou pre surf. Keďže je tiež hlavným mestom svojej prefektúry, kombinuje sa v ňom veľkomesto s prímorským rezortom.

My sme ale deň začali o niečo južnejšie pri ostrovčeku Aošima, kde sme bývalí. Tu si musím dovoliť poznámku - bol to guesthouse takže sme nečakali veľa, ale dostali sme krásnu vyhriatu japonskú izbu s tatami a rovnako ako v drahších hoteloch aj čaj a rýchlovarnú kanvicu. Niektoré veci majú proste Japonci vychytané.

Ráno sme sa z toho tepla vyhrabali ísť sa poprechádzať po Aošime. Stratili sme sa pritom na jedinej ceste, čo tam bola, ale to patrí k dobrodružstvu. Je to malý ostrovček, asi 20 minút okolo peši, na ktorom údajne mali byť fascinujúce geologické útvary, ale zrejme na ne bolo príliš zima a boli zalezené, pretože sme žiadne nevideli. Videli sme ale dlhé jazyky štrku trčiace do mora za odlivu a nesiem domov hrsť kamienkov a mušličiek, aby ste mali niečo naozaj tradične japonské. Starobylejšie už sa nedá, ospravedlňujem sa.

Zrejme je to foťákom, ale voda tu má krásnu betónovú kvalitu. Páči sa mi to

Z Aošimy sme sadli na autobus ešte ďalej od Mijazaki, aby sme sa dostali k svätými Udo. Tá sa nachádza zasadená do útesu a obsahuje hore zmienené množstvo schodov. Cesta k nej vedie po pobreží a ako sme sa dívali na tie divoké palmy, útesy a more, všade slaný vzduch a teplé slniečko, pripadali sme si ako na dovolenke v polke leta. V giftshope nás potom veľmi aktívna pani ponúkla čajom z pomelovitého miestneho citrusu, ktorý nás presvedčil, že to je presne to, čo nám v živote chýba a kúpili sme si ho. Ale je naozaj výborný.

Samotná svätyňa sa nachádza dole tam, kde je zelená strecha, ale nesmie sa fotiť

Odtiaľ sme sa už konečne vybrali do Mijazaki, ale len na chvíľočku, lebo sme sa dnes potrebovali prepraviť na druhý koniec ostrova do mesta Izumi. Zavítali sme teda vo veľkom fofre do parku mieru, kde je pamätník 2. svetovej vojny a ešte dôležitejšie, sú tam voľne porozhadzované haniwy - sošky z hliny, ktoré sa dávali do hrobov. Toto boli teda len kamenné napodobeniny, ale učili sme sa o nich na dejinách, takže sa to počíta.