Ako si v Japonsku dať naondulovať frizúru za pár grošov

Olá, olá! Namiesto učenia a upratovania som dávala do poriadku blog, takže Denníček z Kjúšú už má fotky a pokus o pravopis. Chyby tam zrejme sú stále, ale ja si myslím, že to len pridáva na osobitom šarme môjho písania.

Inak mi 8. začala škola a ukázalo sa, že ma vo svätyni predsa len chcú, pretože v pondelok idem znovu. Budeme grilovať novoročné dekorácie a hádzať po ľuďoch jedlom – tešte sa na príspevok.

A to sú inak moje dva dôvody, prečo som sa dala ostrihať. Vlastne, nie, bolo to skôr preto, lebo tá kreatúra na mojej hlave si príliš začínala žiť svojim vlastným životom a pretože som prekvapivo našla veľmi lacný spôsob ako sa s ňou vysporiadať. V Japonsku sú totiž holiči a kaderníci veľká vec, dôležitá a neodmysliteľná súčasť civilizovaného sveta, ktorých počiny sú zrovnateľné len s najvyšším umením a ich cena je preto úmerne vysoká. Jednoduché ostrihanie vás v akomkoľvek malinkom zapadnutom salóniku vyjde aj na viac ako 5 000 jenov, čo činí zhruba 35 eur alebo 1 000 korún českých. Inými slovami, sú to peniaze, ktoré nie som ochotná vyhadzovať za účes, čo pri mojom type vlasov vydrží kým nevyjdem z dverí salóna. Japonsko sa ale znova ukázalo ako krajina neskutočných fantastických výdobytkov a jedným z nich je stránka cuttaloca.com.

Aby ste si ale utvorili kompletnú predstavu o tomto internetovom zázraku, musím vám najskôr priblížiť, čo to znamená byť v Japonsku kaderníkom alebo, ako to s láskou nazvalo dievča, čo ma strihalo, "vlasovým doktorom". To totiž nie je len také to šmik-šmik, myslím že hotovo, 20 eur, prosím, nie! Každý úsek vlasov je zvážený, opáčený, každý krok premyslený do najmenších detailov, dĺžka, farba, strih, aké produkty používate, žehlíte si vlasy, akú značku kulmy máte, všetko brané do úvahy, až sa nakoniec obidve skupiny zhodnú vo všetkých bodoch (ktoré niektoré strany, ehm, zabudnú hneď ako prejde reč na inú časť hlavy) a vytvoria spolu jedinečný, na mieru urobený umelecký výtvor zvaný "účes".

A keď vyjednávania ustanú a vec je hotová a na hlave sedí nový koláč nepredstaviteľnej krásy, nastane čas na relax mysle po všetkom tom náročnom rozhodovaní. Ponúknutá je masáž ramien a výber z teplých a studených nápojov, výmena názorov na spoluprácu a umeleckých dojmov z dokončeného diela. Dobre, tú poslednú časť možno trochu preháňam, ale je samozrejme slušné uistiť, že ste s prácou spokojní.

A je to veru práca, ktorú nie sú schopní robiť všetci. Po dvojročnej špeciálnej vysokej škole nastáva najťažšie obdobie v živote kaderníka. Obdobie, ktoré je zrovnateľné vo svojej náročnosti a dôležitosti snáď len s prvými rokmi praxe naozajstných doktorov. Nasledujúcich niekoľko rokov zelenáčik upratuje, fúka vlasy, čistí hrebene, božechráň aby sa dotkol nožničiek, ten nehodník! Naozajstnú prácu môže začať robiť až po zložení ďalšej skúšky, kde šéf salónu rozhoduje, či je vhodné vypustiť ho behať s nožničkami medzi ľudí. Dovtedy má ale dovolené strihať len neplatiacich zákazníkov, mimo normálne hodiny a musí si ich nájsť sám. A tu prichádza na rad stránka cuttaloca.com.

Cuttaloca sprostredkováva práve kontakt medzi začínajúcimi kaderníkmi, ktorí potrebujú prax a chudobnými a vymaznanými študentami, ktorým je jedno, že ich niekto možno ostrihá úplne nakrivo kým to urobí zadarmo. Po vyplnení krátkeho dotazníka o tom kto ste, čo chcete, aké to chcete dlhé a kedy to chcete, vás to pustí do databáze aktívnych kaderníkov a buď si nejakého môžete vybrať sami alebo si počkať, kým si vás vyberú oni. Každopádne, akonáhle sa s niekým dohodnete, zaplatíte nízky poplatok 500 jenov (čo je naozaj málo v porovnaní s regulérnou cenou) a veselo si idete dať urobiť háro. Len samotné ostrihanie je obvykle už potom zadarmo, ale napríklad za farbu si musí človek priplatiť podľa dotyčného kaderníka.

A tak som si povedala, meh, život je dobrodružstvo, niečo som tam naklikala a o pár dní už som sedela na elektricky upravovateľnom kresle jedného salóniku v Haradžuku. Len pre vašu zaujímavosť, zistila som, že sú aj horšie veci ako ten über slušný jazyk. Skúste niekomu v cudzom jazyku napríklad vysvetliť, že to chcete hentam kratšie a tam dlhšie ale nie moc, len tak akurát a celé to nie moc skrátiť, lebo máte brigádu, v ktorej sa nosia dlhé vlasy vzadu zviazané a sami vidíte, že to nezvládam ani v slovenčine, nieto ešte v japončine, ktorá má na všetko onomatopoja a niekoľkoznakové zloženiny. Nejak sme sa ale rukami nohami a niekoľkými znakovými rečami na niečom zhodli, vzadu to je stále dlhé, vpredu to je krátke a sme kamarátky na Facebooku.

A všetci to chvália! Jedna spolubývajúca sa do mňa snáď aj zamilovala, taká bola z toho výtvoru nadšená. Človek by až povedal, že som bola predtým nejaká škaredá alebo čo...