Somó, Nó a hrnčiarstvó

Hoci je mnoho vecí, na ktoré by som sa mohla ohľadne školy sťažovať (ehm...výsledky testov, ktoré sme robili pred mesiacom...ehm), musím uznať, že o nás zahraničných sa starajú veľmi dobre. Keďže každá pracovná pozícia musí v Japonsku vykazovať nejaký úspech, zrodený z nejakej činnosti a zdokumentovaný najlepšie tak v troch kópiách, musí aj naše zahraničné oddelenie nejakým spôsobom zdôvodniť, prečo navzdory asi osminovej veľkosti v porovnaní s Univerzitou Palackého zamestnáva rovnaký počet pracovníkov. Preto neustále vymýšľajú nové a kreatívne udalosti, na ktoré nás s veľkou radosťou nahrnú a na ktoré potom musíme písať slohy o tom, aké to bolo úžasné a koľko nám to dalo do života. A, kým je to neskutočná otrava písať stále to isté dookola a hľadať zatiaľ neprebádané synonymá pre slovo "zaujímavý" aby sa človek večne neopakoval, je treba povedať, že väčšina tých eventov je fakt cool.

Naposledy sme sa napríklad boli pozrieť na predstavenie tradičného japonského divadla Nó (hrané, neobsahujúce masky ani bábiky). Jeho súčasťou je tradičný spev, ktorý tak trošku trhá ušné bubienky, tradičná japončina, ktorej nikto nerozumie, tradičné kimoná, ktoré sú krásne jak des a je o tradičnej zmesi smrti, cti a sakúr. Nemám najmenší šajn o čom to bolo, ani náš japonský sprievod ho nemá, ale bolo to desne tradičné a tak a tentokrát nikto nezaspal.

Toto je zlá fotka javiska. Prosím, kochajte sa zlou fotkou javiska

Predskokanom tohto predstavenia bola jedna hra divadla Kjógen, čo je....nie je to najvydarenejšie prirovnanie, ale povedzme, že v starovekom Grécku sa ako hlavná hra hrala vždy tragédia a počas pauzy sa hrala komédia, aby malo obecenstvo čas rozdýchať tie emócie a toto je niečo na podobný štýl. Kjógen je v podstate Nó, len kratšie, vtipnejšie a oveľa zaujímavejšie, ale nepovedzte nikomu, že som to povedala. Aj tak sme ale nemali šajnu o čom to bolo, pretože stará japončina ide proste mimo nás, naše okolie a tak vôbec mimo úplne všetko.

Z predstavení sme teda príliš veľa nemali, zato sme ale robili entertainment celému publiku, ktoré sa skladalo zo študentiek nižšej strednej školy pridruženej k našej univerzite. Baby v živote očividne nevideli cudzákov naživo a aby si nás na tutovku všimli, posadili nás do lóže, takže sme boli VIA ("Very interesting aliens").

Asi pred týždňom sme zas boli na sumó. Raz za rok usporiada najväčšia japonská komerčná televízia NHK špeciálnu šou – sumó turnament mimo sezónu + spevácku súťaž + ďalší sprievodný program. Prečo? Na znovu spopularizovanie tohto úchvatného národného športu. Prečo? Pretože v poslednej dobe sa japonská verejnosť príliš o sumó nezaujíma. Prečo? Pretože po prvé: je to šport, v ktorom sa dvaja skoro nahí, vyčesaní a dobre kŕmení fešáci vyťahujú navzájom za spodky, kým jeden nevytlačí druhého z kruhu a po druhé: je to šport, v ktorom sa dvaja skoro nahí, vyčesaní a dobre kŕmení fešáci vyťahujú navzájom za spodky, kým jeden nevytlačí druhého z kruhu.

Obecenstvo pred hráčom vpravo dostáva viac, ako za čo si zaplatilo

Toto je myslím scéna z Titanicu

Znovu sa nám raz podarilo vydesiť obecenstvo, pretože sme boli snáď jediní návštevníci narodení po vojne. Mladých to očividne príliš neberie.

Toto je jokozuna - titul získaný po dlhoročnom úsilí a výhrach

Furt on

A bolo to, prekvapivo, celkom fajn. Nedá sa na to dívať celkom ako na hokej, ale raz v živote človek proste musí vidieť, ako sa dve 150 kilové hory tuku a plienok zrazia v ohromnom strete vôlí a fyzikálnych zákonov a zakliesnia sa v urputnom valčíku boja. Raz v živote.

Asi polovica momentálnej najvyššej ligy

Aby som vás odviedla od tejto očarujúcej myšlienky, ktorá bude odteraz navždy ticho prežívať vo vašej hlave, s podporou zahraničného centra sme si boli ešte aj patlať vlastné hrnčeky a mištičky à la Japonsko. Všetkým išlo to patlanie veľmi dobre, len vaša milovaná to samozrejme uhňátala až za uši a konečný produkt vyzerá ako niečo prekliate a vytiahnuté z hrobky niekoho so strašne zlým vkusom.

Nemôžem ale s čistým svedomím povedať, že je to tá najhoršia patlanina na svete, lebo niekde v polke experimentu sa nado mnou zľutoval pán učiteľ a hrdinsky sa to snažil napraviť. A keďže sa to ani po vypálení nerozpadlo, predpokladám, že to napravil naozaj dobre a, hej, prinajhoršom môžem tvrdiť, že to je nejaký starý prekliaty artefakt.

A vďaka glazúre mám vnútri galaxiu, takže je to vlastne vesmírny prekliaty artefakt

Presne ako som dopísala túto vetu sa mi pustila krv z nosu. Niečo na tom bude.