Asakusa a Odaiba vol. 2

Pri všetkej tej zábave s platením nájmu, čo sa nakoniec vyriešilo, som sa vám úplne zabudla zmieniť o výlete. Vďaka mágií samozostavovania si rozvrhu mám voľné stredy a keďže počasie zatiaľ tiež drží, rozhodli sme sa s Jitkou ísť pozrieť do Asakusy a ešte raz na Odaibu.

Úvod pre neznalých. Asakusa je štvrť ležiaca medzi riekou Sumida a najväčším parkom v Tokiu Uenom, známa prebytkom turistov a lacných aj drahých suvenírov, počínajúc miliónom druhov príveskov na kľúče a končiac samurajskými mečmi. V sprievodcoch sa často dočítate, že nie je nič, čo by sa tu nepredávalo, ale to neznamená, že to, čo sa predáva, je kvalitné.

Obchod predávajúci milióny druhov čarodejníckych prútikov, um, teda, paličiek na jedenie. Tak

Hlavnou atrakciou celého dištriktu je ale obrovský budhistický chrám Sensó. Je to taký ten veľký farebný, ten, čo ste určite videli na pohľadniciach rovno za horou Fudži.

Naviať na seba trochu kadidla má mať uzdravujúce účinky, ale decká sa moc nadšene netvárili, keď na nich rodičia z ničoho nič namávali dym

Je zasvätený Budhovi Kannon (väčšinou v ženskej podobe), bohyni súcitu a mnohých iných dobrých vecí, ktoré chceme, aby nám boli za malý milodar poskytnuté. Celý je krásne vymaľovaný, s množstvom nádherných detailov až do tej miery, že každý človek trošku znalý ázijským náboženstvám v tom vidí zásah lokálneho inštitútu na pritiahnutie turistov. Ale pekné je stále pekné.

Maľovaný strop

Ak chcete aby sa za vás pomodlil nejaký mních, sem môžete priniesť žiadosť. Tvrdý biznis

V bezprostrednej blízkosti chrámu narazíte na množstvo sošiek iných bódhisatvov, šintoistických svätýň a svätyniek, krásny park a 5-poschodovú pagodu.

Neviem prečo, ale vždy som si myslela, že koi kapre sú nejaké malé, ale teraz, keď som ich videla naživo môžem potvrdiť, že sú tak akurát do štandardne veľkého pekáča. Nehovorte Japoncom, že som to povedala

Jednou nohou na lotose

Ako pri všetkých dobrých chrámoch a svätyniach si aj tu môžete kúpiť za malý peniaz omamori (niečo ako amulet), alebo si nechať veľmi dôveryhodným spôsobom nechať náhodnou lotériou vyveštiť svoju mieru šťastia v budúcnosti.

Znaky hovoria: "Budeš šťastná ako ryba, ale nie taká, čo skončí na tanieri, ale taká tá vieš, tropická, čačaná. Totálne to myslím vážne!" (Robím si srandu samozrejme, znaky čítať neviem.) Medzi moje ďalšie obľúbené veštby patria aj: "Síce vyzeráš a znieš ako Godzilla, ale o nej predsa stále točia filmy, takže to je vlastne dobrá vec!" a "V tvojej budúcnosti sa nejasne objavuje svetlo – čas porozmýšľať nad okuliarmi a vyjsť z tunela."

Ešte som vám nespomenula brány. Sú dve, obrovské, masívne, jednu strážia bohovia Raidžin (blesku) a Fúdžin (vetra) a druhú obrovský sandál!

Brána Kaminari

Brána Kaminari: Raidžin a Fúdžin

Brána Hózó: Traste sa všetci pred mocou veľkej sandálky!!!!

V sprievodcovi sa píše, že za pozretie stojí ešte aj svätyňa Čingo, v ktorej je oslavovaný boh v podobe japonského jazveca (tanuki) a zvlášť jeho veľký sud sake a jeho ešte väčšie...viete čo, končím s touto vetou.

Toto všetko nám ale zabralo väčšinu doobedia, tak sme sa pobrali pomaly naspäť. Cestou sme si kúpili sladké ryžové krekry, ktoré sú miestnou špecialitou a ešte zopár ďalších sladkostí, ktoré inde nezoženiete.

Znak znamená: brána hromu (kaminarimon), alebo dážď a pole a brána, alebo buuuughchchchchraaaa!!! a brána (japončina je otvorená návrhom)

Keď som pri jedle, na obed sme si sadli do jednej odporúčanej reštaurácie, ktorá bola krásne tradičná od obsluhy v kimonách až po elektronické samootváracie drevené dvere. Museli sme akurát vyzerať hodne biedne, pretože nám po pár minútach hľadenia do japonského menu doniesli obrázky a neskôr aj anglické menu. Ale my chvalabohu až také úbohé nie sme a zvládli sme objednať aj bez neho.

Po obede sme sa pobrali o pár metrov ďalej k brehu rieky, kde sme si kúpili lístky na loď, ktorá nás odvezie na Odaibu. Pred odchodom sme ale mali asi hodinu čas, preto sme sa boli pozrieť do priľahlého nábrežného parku, ktorý je populárnym miestom najmä na jar, pretože je vysadený sakurami. A kým sme sa tak dívali na Tokio SkyTree a chrúmali krekry, nedalo sa nevšimnúť si budovy pivovaru Asahi. Taaak schválne, čo vám tá zlatá vec pripomína?

Zľava: nedôležitý panelák, Tokyo SkyTree, zlatá budova Asahi, zlatý symbol, ktorý sa rozhodli mať na budove

Ak ste z nejakého dôvodu odpovedali "plameň", gratulujem vám, pochopili ste správne. Ak ste si pomysleli to, čo si myslím, že ste si pomysleli, nie ste sami v tejto viere. Otázky typu: "Kto im to preboha navrhoval?" a "To to nikto nekontroloval?" si kladieme všetci.

Teraz už ale nastal čas na lodičku, tak sme sa vrátili naspäť k dokom a našli tam pristavené toto:

Ž.I.H.A.D.L.O.

Úplne mega super futuristicky ponorkoidné vrniace žihadlo nás prepravilo až na Odaibu a hoci plavba pod mostami na rieke bola nepochybne pekná, ja som bola príliš zaneprázdnená čumením na ten úžasný presklený interiér s LEDkovými pásmi meniacimi farbu. Nakoniec nás ale vypustili aj na vrchnú palubu, aby sme si mohli vychutnať príjazd na ostrov. A pohľad na toto:

To je prosím Rainbow Bridge, pomenovaný tak, pretože je na ňom spústa svetielok, ktoré sa každú noc rozsvietia inou farbou. Bohužiaľ rozsvietený ho na fotkách práve nemám, ale Google vám pomôže. Je to jeden z ikonických tokijských mostov, spájajúci samotné Tokio a Odaibu a výhľad naňho sa tu považuje za vrchol romantiky. Pláž a park na Odaibe, ktoré sú k nemu otočené, sú obľúbeným miestom na rande.

Hlavne ak sa dívate od Sochy slobody. Desná romantika

Pomaličky sa nám ale začalo stmievať, tak sme nestihli ísť do Múzea inovácie, kde majú vedu a robotov a iné hračky, ktoré raz ovládnu ľudstvo. Stihli sme ale prebehnúť ostrov a vidieť bránu Tokyo Big Sight – najväčšie tokijské výstavisko, ktoré bude centrom nadchádzajúcej Olympiády v roku 2020.

Invertované pyramídky - vstup do TBS

Pekné dlaždice na zemi

Po ceste späť sme to vzali cez Wedding Village, čo je ulica plná obchodov so všetkým, čo akokoľvek marginálne súvisí so svadbami. Ponúkajú poradňu, ponúkajú šaty všetkých možných štýlov, ponúkajú falošný taliansky kostolík s nádvoríčkom, aby budúce nevesty mohli dostať nerealistické predstavy o tom, ako vyzerá pekná svadba a čo si môžu dovoliť.

A nakoniec sme videli aj rozsvietené ruské kolo, ktorého fotky tvoria asi štvrtinu mojich záberov z tohto výletu. Vybrala som vám niekoľko najlepších a tým sa pre dnešok lúčim.

A futuristická fotka nakoniec, ktorá sa môže podariť len keď skoro neúmyselne zamierite nezaostrený foťák z okna vlaku a cvaknete. Voilá!