O tom ako nehladujem a nespím

Úprimne sa už niekoľko dní presviedčam, že vám musím napísať, ale netuším o čom. Za posledné 4 dni sa toho stalo toľko a všetko je to akési nudné a úžasné zároveň, že poriadne neviem ani kde začať, a tak začnem jedlom. Viem, že by ste radšej asi chceli vedieť čo sa so mnou deje, ale popravde, to jedlo je zaujímavejšie.

Môj prvý dojem z Japonska je, že je tu toho veľa. Všetkého. Ľudí, obchodov, vlakov, liniek, domov, ulíc, nápisov, Hello Kitty, proste všetkého je všade veľké množstvo a je to cudzie a trochu dosť strašidelné (hlavne tá Hello Kitty). A to zatiaľ hovorím len o štvrti, kde teraz bývam, ktorá je primárne obytná a pokojná. Dobrá stránka toho všetkého je, že zhruba každých sto metrov je supermarket rôznych značiek, veľkostí a cenových hodnôt, že tu skoro všetko beží plus mínus nepretržite a že koncentrácia drobných reštaurácií je väčšia ako hustota zaľudnenia. Len na 10-minútovej ceste od bytu k stanici je rôznych podnikov s ramenom, kari a inými zatiaľ neidentifikovanými vecami asi 15 a za stanicou ďalších 50, takže ak ma v Japonsku niečo skolí, hlad to nebude. Zrejme skôr naopak.

Odhliadnuc od toho, že netuším, čo tri štvrte z tých veci v supermarketoch a jedálnych lístkoch sú, je to všetko úžasne dobré. Už som nejak rezignovala na fakt, že ryby rada nemám a proste jem, čo mi príde do taniera. Takto som už zjedla kus chobotnice v cestíčku (ktorá bola nečakane dobrá) a kus marinovaného tuniaka (ktorý je stále fuj) a nejako sa s tým zmierila.

BTW takto vyzerá jedlo zo školskej jedálne

A toto je matcha+Oreo zmrzlina z McD

Tiež som sa (pomerne rýchlo) zmierila s nepreberným množstvom všelijakých divotvorných, sladkých, slaných, chrumkavých, mmmm vecí a moje odhodlanie nezbagrovať to všetko vydržalo až 3 dni! Aaaa dnes je to v háji.

Anman - naše parené buchty plnené anko pastou

Hovorí samo za seba   

Ramen je výborná vec. Prečo to nemáme doma? Ja to chcem doma.

Pre japanistov: cítim, že som konečne kompletne pochopila, čo na tom Naruto vidí. Tiež už chápem, prečo sa naňho všetci divne dívajú, keď toho zje 5 porcii...   

Hladom teda ako vidíte netrpím, len mám nejaký problém so spánkom. Jetlag to nie je, skôr na mňa dolieha všetok ten stres a nové prostredie. Nepomáha, že moja izba je miniatúrna a nemám okno len samozatváracie balkónové dvere, ktoré cez noc nemôžem nechať otvorené, lebo by ma zožrali komáre, takže je v nej horko. Mám ale klimatizáciu, takže akurát musím nájsť ten správny teplotný balans medzi sublimáciou a zápalom pľúc.

Viac o ubytovaní a škole zhrniem inokedy, pretože čakám na fotky, ktoré čakajú na mňa a niekde tam viazne komunikácia. Vedzte ale, že žijem, chrúmem a (niekedy) spím.